Aké je to byť vyhorený?

Aké je ľudské správanie v depresii, resp. ako na mňa vplýva depresia, ako sa chovám, rozhodujem, atď. Tento článok píšem, aby som načrtol tým, ktorí ju ešte nezažili, aké to je. Dúfam, že to ani nezažijete.

Píšem to aj pre tých, ktorí sú presvedčení, že napríklad táto choroba je len vymyslená, že vždy sa má dať energiu na všetko, že sa “nedá vyhorieť.”

Sú aj takí, ktorí hovoria, že vedia, čo je to vyhorenie, aj keď to nikdy nezažili (prosím? hej no…). Že v práci stretli vyhorených ľudí, a že sa nedá nemať dostatok fyzickej energie. A ak sa im nechce pracovať, tak vymýšľajú…

Počas vyhorenia / depresie, dochádza k nízkej hladine serotonínu – hormónu, vďaka ktorému vieme používať mozog, myslenie, kognitívne schopnosti – teda naša mentálna energia.

Keď sa serotonín minie, tieto veci vykonávať nevieme.

To znamená, totálna prítomnosť. Nedá sa zachádzať mysľou do minulosti alebo budúcnosti.

Určite ste počuli ten vtip, že “myslenie bolí” a dobre ste sa na tom zasmiali. Veď ako môže myslenie bolieť??

Tak vám sfúknem ilúzie. Áno, myslenie môže bolieť. Ľudia, ktorí si tým prešli, vám to pravdepodobne potvrdia. A moje skúsenosti sú rovnaké. Keď sa minie serotonín, rozmýšľanie bolí. Tí, ktorí ste to zažili, rozumiete.

To znamená, nedá sa plánovať, nedá sa myslieť na to, čo urobím o piatej večer, kam ešte ísť, atď. Nedá sa analyzovať a krúžiť nad udalosťami, ktoré sa už stali. Nie je kam utekať myšlienkami. Vlastne hups, myšlienky nie sú. Jedine prítomnosť, to, čo ma práve napadne.

Je to štádium žiadneho rozmýšľania. Plniť iba základné vrodené funkcie. Nič, na čo sa treba sústrediť.

Pri ťažkom vyhorení alebo depresii nefunguje sústredenie sa na monotónnu činnosť, sprvoti i krátkodobú, trvajúcu i pár minút (pravdepodobne pretože práve monotónna činnosť môže byť jeden z dôvodov vyhorenia). Napríklad čítanie – vypnuté.

Zažili ste už, že vám prišlo ťažko rozprávať? Formovať vety, jednoduché vety? Nevedieť počúvať hudbu, sústrediť sa na rádio, sledovať televízor? Šoférovať, vôbec dávať pozor na ulici na okoloidúce autá…, Používať krátkodobú pamäť (kam som položil pohár?), spočítať 4+4, +3, poprípade ľudí pri stole. Vybaviť si mená, cudzie slová, cudzí jazyk. Byť v spoločnosti, reagovať (Fero, pamätáš v Cardiffe).

To všetko sa (ne)deje pri depresii. Kognitívne schopnosti sú fuč.

Je to ako byť dieťaťom. Len byť (ležať), jesť, vykonávať potreby. Spať. A znova dookola. Len bytie. Prítomnosť.

Nasústrediť sa na idenie na záchod (doslova mám na mysli tú cestu, vstať, otvoriť dvere, zasvietiť, atď.) je ako z iného sveta – veď pošlite malé dieťa, ktoré ešte ani nerozpráva, na záchod…

A to je presne to, čo si tí ľudia, ktorí si myslia, že v depresii sa len vymýšľa a vždy je dostatok fyzickej energie na čokoľvek, pletú. Sprvoti môže byť v depresii fyzická energia vyplytvaná (“uhnaný ako pes”).

Postupom času, keď sa znova získa, tak na 99% nebude dostupná mentálna energia potrebná na sústredenie sa AKO tú fyzickú energiu využiť.

Preto ľuďom v depresii prídu spraviť aj jednoduché veci zaťažko. A preto sa možno zdá, že vyhorenci si “vymýšľajú”, keď niečo nevedia spraviť, alebo sa im “nechce”. Nevedia sa totiž sústrediť na to, ako to robiť.

Z časti je to tiež akoby byť stále unavený. Skúste, keď sa prebudíte o tretej v noci z hlbokého spánku, ísť hneď zametať podlahu. Ako to pôjde? Bude sa vám “chcieť”…?

Naša myseľ, mentálna energia, znamená Ego. Keď nič iné, pamätajte na toto: Myseľ = Ego. Tiež platí, že Emócie sú reakciou tela na myšlienky. Keďže počas depresie nie je mentálna energia, myseľ ani myšlienky, ego aj emócie zomierajú.

Počas depresie teda odpadávajú emócie, odpadáva ego.

Na povrch vystúpi naše hlboké vnútro. Jeho zlomenia, bloky, postoje, tak, aký je jeho momentálny stav – takto sa mimochodom javí naša osobnosť v “pravom slova zmysle” – pravdepodobne nás takto poznajú najbližší, ak na verejnosti veľa zo seba neukazujeme.

Teraz na výber nie je, či ukážeme akí sme alebo nie, pretože neexistuje mentálna energia na hranice. Nedá sa kontrolovať, nie je ako. “Aktívna ochrana” nemá “palivo”. Je to ako na starších autách – keď nefunguje elektrika, ABS sa vám vo šmyku nezapne.

Proste toto som ja, v každej chvíľke a prítomnosti. Byť samým sebou bez balastu, pretvárky a hraníc okolo. Je to celkom otvorené žitie, pre introvertov a ľudí, čo si “strážia súkromie“ nezvyklé.

Pocitovo je depresia / vyhorenie niečo, ako keď ste opití alebo chorí s teplotou.

Prečo sme pri teplote nevládni a najradšej v posteli? Pretože naše telo využíva všetku dostupnú energiu na bojovanie s vírusom, prechladnutím, atď. Mentálnu energia na sústrednie nám neostane.

Ďalšia otázka, rozmýšľali ste už niekedy, prečo sa ľudia uchyľujú k alkoholu? Kedže byť chorí nie je veľmi príjemné, funkciu nepretvarovania sa plní alkohol. Ako?

Alkohol búra hranice. Vyblokuje mentálnu energiu potrebnú na hranice a kognitívne schopnosti. Dovolí nám nachvíľu byť sami sebou, oddýchnuť si. Búra schránky, kam sa uchyľujeme, všetky masky, ktoré nosíme vo svete, na verejnosti, v spoločnosti.

Síce tiež prechodne marí schopnosť prejsť po rovnej čiare, šoférovať, či rozprávať (ako pri depresii), ale aj nás odhaľuje.

Odhaľuje, akí sme momentálne vnútri. Bez hraníc. Vyplaví to, čo máme nevyriešené. Tam, kde sme zlomení. Keď sa hovorí, že “ten keď je opitý, je agresívny”, tak to pravdepodobne poukazuje na niečo nevyriešené v jeho vnútri.

Je to veľmi uvoľňujúci pocit nemusieť nosiť masky, nepretvarovať sa, pretože to všetko stojí energiu, mentálne vypätie. A alkohol to poskytuje, preto ho ľudia vyhľadávajú.

Nevýhodou ale je, že všetky tie vyplavené nevyriešené bloky a psychické bolesti sa počas opitosti neriešia. Je to len prechodný stav, ktorý po pár hodinách pominie a všetko bude späť tam kde bolo, alebo ešte horšie. Návrat je bolestivý a psychická bolesť sa znova ututlá a vtlačí dnu, pod poklop. Len aby sa ju nemuselo riešiť. Pretože to bolí.

Trošku som odbočil, podme späť k veci.

Najťažšia vec, ktorá je počas depresie podľa mňa, je rozhodovanie sa. Keďže nie sú myšlienky, nie je minulosť či budúcnosť. Rozhodovať sa je extrémne ťažké. Pretože nad vecou sa nedá rozmýšľať z rôznych pohľadov, neviem si vyložiť fakty, zistiť pre a proti a usúdiť čo je lepšie.

Znova použijem príklad, videli ste už opitého alebo chorého človeka dobre sa rozhodovať? Bez čistej hlavy to nejde.

U mňa sa pri druhej depresii všetko rozhodovanie aj pri najjednoduchších veciach dialo na základe intuície.

Keď som spomínal, že pri depresii dochádza k zomretiu ega, tak presne tento pocit som podvedome hľadal, predtým, než som sa do nej dostal. Hľadal som ticho, hľadal som kto som, hľadal som to, aby mi myseľ neustále nediktovala čo mám v každej chvíli robiť a ako sa chovať. V podstate som hľadal akoby pocit opitosti, keď spadnú vedomé mantinely a pretvárka, ale dlhodobo (nebojte sa predtým som nepil a ani teraz nie 🙂 ).

Keď tie mantinely napokon spadli a vyhorel som, začalo vychádzať von moje vnútro. Všetko, čo bolo zlomené, všetko, čo som chcel dať na poriadok. To jediné ma v tej chvíli zaujímalo. Nie potom, nie niekedy, nie zajtra. Teraz, v tomto momente.

Aby som potom, keď sa z toho dostanem, dokázal žiť slobodne, očistený, tak, ako keď som prišiel na svet.