Blíži sa koniec roka, dobrý čas na spätné zamyslenie sa, čo mi priniesol a aké sú moje vyhliadky ďalej.
2017 bol nepochybne o nových začiatkoch. Veľmi veľa ľudí v mojom okolí si prešlo významnými zmenami, ja tiež.
Ďakujem, že som sa dostal na Nový Zéland. Ďakujem aj za to, že to zo začiatku išlo riadne ťažko, keď som bol ešte vyhorený. Veľmi veľa som sa naučil. Životné lekcie neboli ľahké, dali mi hádam všetko to, čo som zanedbával a čoho som sa kedysi štítil a bál.
Teraz prišli v správny čas a v mojom najlepšom svedomí som sa im snažil byť otvorený. Krása toho všetkého bola v tom, že aj keď som sa niečomu bránil a ešte popri tom dostával sa z vyhorenia, nebola iná možnosť – musel som.
Nieslo sa to v duchu: “Prispôsob sa plynutiu života, prispôsob sa zmene, alebo zomri.” Také jednoduché porekadlo 🙂
To, že som sa v 2017 ešte dostával z depresie, ma posilnilo ešte viac, aby som z nej vyšiel istejší, viac spojený zo sebou, viac som si overil a uzrozumel sa v tom, čo naozaj vnútorne chcem. Tiež ma to prinútilo vzdať sa ego postojov, ktoré mi bránili v rozlete.
Ďakujem za to, že som sa očistil od balastu, teraz viem, že to bolo správne. Viem, že môžem dôverovať intuícii, počúvať vnútorný hlas a viac nechávať plynúť život.
Na Novom Zélande som získal nové schopnosti – ako umyť auto zvnútra za 3 minúty a robiť to 9 hodín denne, alebo ako vyhrabávať štrk zo zeme 8 hodín denne. Popri tom ale aj užitočné veci, ako polievať 2krát denne, ako trhať burinu z kruhových objazdov, a tak… 🙂
Aby som si nerobil len srandu, práca v umyvárni mi dala schopnosť ako komunikovať s ľuďmi v tíme, nebrať veci osobne, komunikovať otvorene. Okrem hrabania som pracoval na budúcich verejných priestranstvách, kde sme sadili rastliny, stromy, atď.
Ďakujem za tieto skúsenosti. Predtým som býval obrovský teoretik, čo pracoval len za počítačom a okrem hrania na gitare a hokeja mi chýbala prax v reálnom svete. Vďaka tomuto som ju získal.
Okrem toho som sa ešte viac utvrdil v tom, že to, čo mi hovorilo vnútro, je správna cesta: viac sa ponoriť do blogu, dopísať knihu o depresii a postupne si vybudovať príjem online z internetu, aby som nebol závislý od klasickej práce, kde sa len predáva čas za peniaze. To je cesta k mojej SLOBODE.
Taká práca ma doháňa do šialenstva, kde nie je nejaký zmysel či cieľ, ktorý by zodpovedal môjmu silnému pudu robiť zmysluplné veci, kde viem niečo dosiahnuť, využiť nejaké schopnosti a hlavne rásť. A nielen robiť robotu, ktorú vie robiť hocikto, len preto, aby sa urobila.
Každý z nás je v niečom dobrý, tak prečo sa ubíjať v niečom, čo je len priemerné, plytké, a takmer si nevyžaduje žiaden osobný rast a prekonávanie sa?
Za tým cieľom som sa pred rokom a niečo pustil do blogovania. Začal písať články, ebooky, atď. Predtým som si ani nevedel predstaviť, že budem blogovať. Ha! Písať články. No jasné…
A to je presne to, čo mám na mysli – posúvať svoje hranice a preniknúť do “nepreniknuteľného”.
Ale späť k téme. Rok 2017 bol o nových začiatkoch, kedy sa úsilie z posledných rokov nazbieralo a začalo do seba zapadať. Super pocit, po 3 rokoch depresie a pocitu zaseknutia sa v klietke, to bol prelom.
Konečne som zažíval niečo mimoriadne oproti minulosti, rástol, posunul sa, vystúpil zo zóny komfortu – a to je jeden z najlepších pocitov, aký môže byť. Ďakujem zaňho, 2017.
Aký bol 2017 pre vás?
Ak ste sa nad tým ešte poriadne nezamysleli, skúste to týmto spôsobom:
V roku 2017 som… – doplňte.
Takto vám prídu odpovede pomerne rýchlo. Odpovedajte si úprimne. A precíťte to. “Naozaj som toto ja urobil?” Aké emócie sa za odpoveďami skrývajú, keď sa nad nimi zamyslíte?
2018 – prístup k cieľom po novom
To, že som sa očistil od nánosov a oveľa viac počúvam vnútro a intuíciu, zmenil môj prístup k stanovovaniu si cieľov.
Nefixujem sa na “novoročné” predsavzatia alebo na nejaký termín, že vtedy si mám niečo stanoviť. Áno, Nový rok je dobrý na ohliadnutie sa na to, čo bolo, a nejaké hrubé načrtnutie si cieľov.
Ale myslím si, aspoň ja to tak robím, že sa snažím na seba napájať priebežne (tam sa ukrývajú odpovede a ozajstné túžby), nie len k určitému dátumu. Takto sa snažím zostávať v kontakte s tým, kto som a čo chcem, a hlavne prispôsobujem momentálne skutočnosti realite, pretože všetko sa mení.
Moje veľké želanie do budúcnosti je úplne púšťať ego predstavy, nechávať sa unášať, nesiliť niečo, čo sa mi zrodí v hlave. Nasledovať seba. Byť napojený na vnútro.
Ďalej, naozaj si potvrdiť na dlhšom období, ako len pár mesiacov, že depresia sa mi už nevráti. Práca z predošlých rokov (vo veľkej miere z 2017) a posledné mesiace mi dávajú dobré základy a hlavne dôveru v seba.
Čo sa týka akýchsi “hmotných” cieľov, na najbližšie obdobie, dokým opustím Nový Zéland, mám v pláne dopísať knihu o depresii a ideálne naštartovať príjem z internetu. Po odchode z Nového Zélandu sa chcem zastaviť niekde v Ázii alebo Austrálii, možno.
Uvidím ale ako to nakoniec dopadne, neupieram sa na to stoj čo stoj. Želania, ktoré boli nepravé a nešli zvnútra, aj tak časom pominú.
Pre mňa platí, byť v prítomnosti, veci sa menia, som otvorený prekvapeniam a životu.
Pravdepodobne sa vaše či moje cesty v 2018 nezaobídu bez prekážok. V takých chvíľach si skúste rozpamätať na nasledujúce príslovie:
“Život nám naloží len toľko, koľko sme schopní zvládnuť.”
Ďakujem za lekcie 2017, prijímam Ťa 2018. Hocijako sa to vyvinie, “čo má byť, bude.”
