Aký bol 2016 pre mňa osobne?
Jedným slovom: Znovuzrodenie.
Ťažký. Plný učenia sa, spoznávania sa. Uzavierania sa a riešenia vecí introspektívne. Pomalá cesta, kde neboli možné skratky. Druhé vyhorenie, zomretie, vstanie z popola. Otvorenie očí na všetko to, čo som radšej ignoroval a nemal síl. Bolesť. Odstránenie každého jedného balvana, ktorý ma ťažil. Detailné prejdenie si každou jednou maličkou vecou, stotožnenie sa s ňou, so sebou. Prijatie sa. Odomknutie dobroty a lásky v srdci a nájdenie pokory.
Pomalé spoznávanie sa, stavanie nových základov. Odkrytie vnútorného hlasu. Naučenie sa počúvať intuíciu, narábať so strachom a pred pár dňami aj jeho zrieknutie sa. Otvorenie sa. Spojenie sa s vlastným telom a vnímanie jeho signálov. Naučenie sa narábať s vlastnou energiou, nájdenie spôsobu ako si ju uchovať aj pri druhých ľuďoch. Naučenie sa narábať aj so sexuálnou energiou, preniknutie k mužskej sile.
Nabranie istoty, nájdenie spôsobu ako byť imúnny voči citovému vydieraniu a emocionálnym výkyvom. Bytie v prítomnom okamihu a stále kúsok v sebe.
Neochvejné sebavedomie, strata strachu. Nájdenie zmyslu a cieľa.
Jeden z „najpracnejších“ rokov pre mňa doteraz. Všetko to stálo za to. Po niekoľkých rokoch sa to konečne naskladalo. Super pocit, ďakujem. 🙂
Prečo vám to hovorím?
Pretože za všetkými týmito výsledkami a prínosmi je veľa práce. Práce na sebe. Jednej z najťažších. Taká, ktorú nemožno oklamať. Niekedy si ju život „vynúti“ vonkajšími okolnosťami a nedá nám na výber. Ale práve vtedy, keď načrieme na dno a vynaložíme úsilie, sa to vyplatí. Všetko, čo za niečo stojí, neprichádza hneď a ľahko. A keď to príde, je to lepšie ako nikdy predtým.
Čo som sa naučil za posledný rok, je, nebojovať s prítomnosťou, ale prijať s pokorou situáciu, ktorú mi život momentálne prináša. Nájsť si v nej zmysel, čo môžem na sebe zlepšiť a ako ma to posilní.
A postupne, skôr či neskôr, život začne do seba zapadať.
Ďakujem za životné lekcie Rok 2016. Som pripravený na 2017 🙂
(picture credits: Higher perspecitve)
