Ako na mňa vplývalo vyhorenie, strata kognitívnych schopností a následná depresia
Tento článok píšem, aby som načrtol, aké to pre mňa bolo – ako sa vyhorenie a depresia reálne prejavujú zvnútra.
Počas vyhorenia a následnej depresie som pociťoval totálny výpadok mentálnej energie a kognitívnych schopností.
To znamenalo totálnu prítomnosť. Nedalo sa zachádzať mysľou do minulosti alebo budúcnosti.
Možno ste počuli vtip, že „myslenie bolí.“ Pred depresiou som tomu nerozumel ani ja. Ale áno – myslenie môže bolieť. Keď som nemal kognitívne schopnosti, rozmýšľanie skutočne bolelo. Nebolo kam utekať myšlienkami. Vlastne – myšlienky jednoducho neboli. Jedine prítomnosť. Štádium žiadneho rozmýšľania. Plniť iba základné vrodené funkcie. Nič, na čo by sa bolo treba sústrediť.
Pri ťažkom vyhorení a následnej depresii mi nefungovalo sústredenie sa na monotónnu činnosť – sprvoti aj krátkodobú, trvajúcu len pár minút. Napríklad čítanie – vypnuté.
Prišlo mi ťažko rozprávať. Formovať vety – jednoduché vety. Nevedel som počúvať hudbu, sústrediť sa na rádio, sledovať televízor. Šoférovať, dávať pozor na ulici na okoloidúce autá. Používať krátkodobú pamäť – kam som položil pohár? Spočítať 4+4+3, prípadne ľudí pri stole. Vybaviť si mená, cudzie slová, cudzí jazyk. Byť v spoločnosti, reagovať.
To všetko sa (ne)deje, keď sú kognitívne schopnosti fuč.
Bolo to ako byť znova dieťaťom. Len byť, ležať, jesť, vykonávať potreby. Spať. A znova dookola. Len bytie. Prítomnosť.
Nasústrediť sa na idenie na záchod – doslova mám na mysli tú cestu, vstať, otvoriť dvere, zasvietiť – bolo ako z iného sveta.
Sprvoti bola u mňa aj fyzická energia vyplytvaná. Postupom času, keď som ju znova získal, nebol som schopný rozmýšľať a sústrediť sa na to, AKO tú fyzickú energiu využiť.
Práve preto mi aj jednoduché veci prichádzali zaťažko. A možno sa zvonka zdalo, že si vymýšľam, keď som niečo nevedel spraviť alebo sa mi „nechcelo“. Jednoducho som sa nevedel sústrediť na to, ako to robiť.
Čiastočne to bolo ako byť neustále unavený. Predstavujem si to ako vstať o tretej v noci z hlbokého spánku a hneď ísť zametať podlahu – tak nejako to vyzeralo u mňa každý deň.
Z mojej skúsenosti som pociťoval, že spolu s mentálnou energiou odpadávali aj emócie a ego – všetky tie naučené masky, pretvárky, hranice, ktoré som normálne v živote nosil. Keď nefungovala myseľ, neexistovala energia na udržiavanie tých hraníc. Bolo to ako na starších autách – keď nefunguje elektrika, ABS sa vo šmyku nezapne. Zostalo len holé vnútro, také aké bolo – so zlomeniami, blokmi, postojmi. Pre mňa ako introverta, ktorý si vždy strážil súkromie, to bolo nezvyklé a dosť otvorené žitie.
Pocitovo mi depresia pripomínala stav, keď som bol opitý alebo chorý s teplotou. Keď má človek teplotu, telo využíva všetku dostupnú energiu na boj s vírusom a na sústredenie nezostane nič. Presne tak som to pociťoval aj ja.
Nad alkoholom som sa zamýšľal inak – aj on vyblokuje mentálnu energiu potrebnú na hranice a kognitívne schopnosti a dovolí človeku nachvíľu byť sám sebou bez masiek. Síce prechodne marí schopnosť prejsť po rovnej čiare či rozprávať, ale odhaľuje, čo má človek vnútri nevyriešené. Keď som o tom premýšľal, pochopil som, prečo ho ľudia vyhľadávajú – nemusieť nosiť masky stojí obrovské mentálne vypätie a alkohol to dočasne uvoľní. Nevyriešené bloky sa tým ale neriešia, len ututlajú pod poklop. A návrat je bolestivý.
Najťažšia vec pri mojej depresii bolo rozhodovanie. Keďže neexistovali myšlienky, neexistovala minulosť ani budúcnosť, nedokázal som si vyložiť fakty, zistiť pre a proti. Bez čistej hlavy to nejde – a presne tak som sa cítil ja. Pri druhej depresii sa u mňa všetko rozhodovanie aj pri najjednoduchších veciach dialo čisto na základe intuície.
Keď spomínam ten pocit odpadnutého ega, paradoxne – presne tento pocit ticha a slobody od neustálych príkazov mysle som niekde hlboko vnútri hľadal ešte predtým, než som sa do depresie dostal. Hľadal som, kto som, hľadal som, aby mi myseľ neustále nediktovala, čo mám v každej chvíli robiť. V podstate som hľadal dlhodobý pocit, keď spadnú vedomé mantinely – ale bez alkoholu, to len pre istotu dodám.