Už dlhšiu dobu si uvedomujem, že správna terapia (psychoterapia) je životne dôležitá a že antidepresíva, resp. lieky ako také, môžu byť len dočasným riešením depresie, vyhorenia, pokiaľ nechcem, aby sa opakovali. Preto som sa rozhodol zhrnúť rozdiely medzi (psycho) terapiou a antidepresívami. (Prosím nezabúdajte, že nie som lekár. Uvádzam moje osobné skúsenosti s cestou z depresie a vyhorenia. Zároveň som som akreditovaným sprievodcom Metódy Cesta a mám hlboké skúsenosti s odblokovaním emocionálnych blokov.)
Hlavné rozdiely a charakterisitky – antidepresíva skúsenosti
- Z mojej skúsenosti antidepresíva neriešili hlboké dôvody mojej depresie
- Z mojej skúsenosti pôsobili ako barle, vďaka ktorým dokážem relatívne dobre fungovať aj v hlbšej, hlbokej depresii, vyhorení.
- Z mojej skúsenosti, ak je terapia účinná, antidepresíva v porovnaní s ňou pôsobili relatívne krátkodobo.
- Antidepresíva mali na mňa rôzne ďalšie účinky – zneprístupnili určité oblasti psychiky a mentálne schopnosti – najmä schopnosť používať myseľ (dlho sa sústrediť, rozprávať, používať krátkodobú pamäť, apod.)
Najdôležitejší účinok antidepresív na mňa bol ale nasledovný – vplývali na vnímanie:
- Obmedzili moju schopnosť vnímania – udržiavali ma v rozmedzí určitej hladiny vnímania bez výkyvov, kvôli čomu som nevedel naplno vnímať (uvedomovať si) extrémy toho, ako sa momentálne cítim (ani úplne zle, a ani najlepšie, tak nejak „som bol“).
Načrtol som laický obrázok:
 |  |
Uvedomil som si, že lieky mi pomáhali zvládať každodenné fungovanie – no otázka, ktorú som si kládol, bola iná:
Sú ponuré myšlienky a vyhodnocovanie môjho stavu naozaj pravým dôvodom mojej depresie? Alebo existujú hlbšie dôvody v psychike, ktoré nezávisia od môjho vnímania – a kvôli ktorým sa naozaj dlhodobo cítim ponuro, nedobre, nespokojne?
Nachádza sa niečo hlbšie v mojej psychike, čo ma obmedzuje v mojom vnútornom živote natoľko, že som sa dohnal do depresie?
Pravé hlboké dôvody depresie
Z mojich osobných zážitkov – áno, existuje. A práve hľadanie a riešenie týchto hlbších dôvodov bolo pre mňa kľúčové.
Za hlboké dôvody svojej depresie a vyhorenia považujem uložené neprecítené emócie, ktoré vznikli v minulosti – najmä počas rannej výchovy či neskôr – a vytvorili bloky, ktoré zásadne obmedzovali moje každodenné sebavyjadrenie.
Emocionálne bloky spôsobovali vnútornú neslobodu a ovplyvňovali ma dovtedy, kým som ich nekonfrontoval a nepustil. Boli pre mňa pravou podstatou vzorcov, ktoré ma doviedli do depresie a vyhorenia. Viac o neprecítených emóciách a o tom, prečo boli pre mňa lieky len čiastočným riešením, spomínam v ebooku Moja cesta z vyhorenia, depresie.
Antidepresíva a opakovaná depresia
Vrátim sa späť k tomu, čo som si uvedomil. Lieky mi pomáhali zvládať každodenné fungovanie – no chorobná osobnosť postavená na emocionálnych blokoch vo mne stále zostávala. Pravé dôvody depresie som nerieši, len som ich dočasne obchádzal.
Keď som lieky vysadil bez toho, aby som si tieto hlbšie dôvody počas ich užívania riešil, vrátilo sa všetko to, čo bolo predtým – plné vnímanie vnútornej neslobody, blokov, strachov a vnútorného zablokovania.
Bez vnútornej zmeny som sa ocitol presne tam, kde som bol pred depresiou. A pretože som nenastúpil na cestu riešenia týchto blokov, depresia sa u mňa skutočne zopakovala.
Zopakovanie depresie – znova tam isto aj napriek antidepresívam
V prvej relatívne miernej depresii som oželel akúkoľvek vnútornú zmenu. Aj keď som bol akoby vyliečený, znova som sa naplno stal tou osobnosťou so všetkými strachmi, blokmi a mantinelmi, ktorú som neznášal a ktorej som sa chcel zbaviť. O pár mesiacov po vysadení antidepresív sa mi vyhorenie a depresia zopakovali – a boli oveľa hlbšie.
Spočiatku som bol zvyknutý riešiť všetko len zvonka – utlmiť bolesť, utrpenie a nejako prežiť deň. Dlho som si neuvedomoval, že existuje aj iná cesta. Zaužívaným riešením pre mňa bolo užívať antidepresíva a nevenovať pozornosť tomu, čo sa dialo v mojom vnútri. Až postupne som si uvedomil, že chcem prevziať väčšiu zodpovednosť za svoje vnútro a nehľadať len úľavu zvonka.
Chcel som preniknúť k ozajstnej vnútornej slobode – k niečomu hlbšiemu a trvalšiemu.
Pochopil som, že moju vnútornú nespokojnosť a neslobodu samotné lieky jednoducho nevyriešia. Bude to na mne – budem si musieť aktívne odpracovať to, čomu som sa doteraz vyhýbal. A konfrontovať veci, ktoré som roky odkladal.
Cesta z hranice života k slobode a zdraviu
Dal som sa na cestu postupného čistenia emocionálnych blokov a starej osobnosti. Krok po kroku – počas šiestich rokov každé dva týždne, a stále pokračujem – som zo seba odbúraval nezdravé vrstvy ako pri šúpaní cibule a získaval späť vnútornú slobodu aj telesné zdravie, pretože to podľa mňa ide spolu ruka v ruke.
Antidepresívam som sa na tejto ceste znovu nevyhol – začínal som v ťažkom stave a lieky boli potrebnou súčasťou. Podstatné však bolo, že tentoraz netvorili hlavný spôsob, akým som sa chcel dopracovať ku zdraviu. Boli len doplnkom k hlbokým trvalým zmenám, ku ktorým som sa dopracoval vďaka tejto metóde. Najpodstatnejšie bolo, že som každýkrát po sedení cítil vnútorný posun ku slobode – hmatateľný a okamžitý.
Bola to metóda Cesta, vďaka ktorej som prenikol naozaj hlboko a zložil životnú skúšku. Dnes sa cítim výrazne slobodnejší a stabilnejší než kedykoľvek predtým. Moju podrobnú cestu z opakovanej depresie a to, ako fungovala moja psychika, som spísal do ebooku Moja cesta z vyhorenia a depresie.
V ďalšej časti sa dočítate Všeobecne o psychoterapii.