V tomto článku nadväzujem na predchádzajúcu časť 1, kde som spomenul antidepresíva, skúsenosti s nimi a ich rozdiely od (psycho) terapie, a aj hlboké dôvody depresie. V časti 3 spomínam tému zodpovednosti. V tejto časti 2 sa budem venovať (psycho) terapii všeobecnejšie.
Hlavné rozdiely a charakteristiky – terapia:
- Z mojej skúsenosti má účinná terapia dlhodobý efekt, ktorý pretrváva aj bez ďalšej aktívnej práce.
- Účinná terapia mala pre mňa schopnosť riešiť aj hlbšie dôvody depresie a vyhorenia – emocionálne bloky a presvedčenia – a pomohla mi postupne získať späť vnútornú slobodu.
- Nevýhodou terapie je, že je to aktivita, ktorú som si musel na sebe odpracovať – vyžadovala vlastné úsilie a prevzatie zodpovednosti za môj život do vlastných rúk.
- Terapia môže byť v danej chvíli nepríjemná – vyžaduje konfrontáciu s vlastným vnútrom a nákladom uložených neprecítených emócií, ktorý som celé roky odkladal.
- Pre mňa stál chvíľkový nekomfort pri niekoľkých hodinách terapie za zmenu, ktorú priniesol.
- Terapia pre mňa neznamenala iba rozhovor so psychológom – existuje pomerne veľa metód a prístupov, ktoré sa zaoberajú vnútrom a psychikou.
Antidepresíva ako barla pri zlomenine
V prenesenom význame si predstavujem antidepresíva ako barle, ktoré som používal pri zlomenej nohe. Barle mi umožňovali obmedzene sa hýbať, aj keď by som bez nich chodiť nevedel. Pri zlomenine dostane človek väčšinou sadru alebo dlahu, ktorá zabezpečuje správne zrastenie a zahojenie kosti – hlavného dôvodu, prečo nevie chodiť.
Z mojej vlastnej skúsenosti verím, že terapia môže mať dlhodobý efekt podobne, ako sadra pomáha zlomenine správne zrásť. Antidepresíva mi pomohli zvládať každodenné fungovanie – no bez terapie by som riešil len príznaky, nie ich hlbšie príčiny.
Pre mňa osobne bolo užívanie antidepresív bez terapie ako chodiť s barlami bez sadry – mohol som sa pohybovať, no k hlbšiemu uzdraveniu to nestačilo.
Najväčší rozdiel, ktorý som vnímal, bol ten, že kým antidepresíva pôsobili pasívne, terapia si vyžadovala moju aktivitu – musel som vyvinúť úsilie a aktívne si riešiť veci vo svojom vnútri.
(o nich som písal v 1. časti alebo v mojom ebooku).
Problémy s hľadaním vhodnej terapie
Na svojej ceste som narazil na viacero prekážok:
- Nevedel som, za kým mám ísť – terapeut, psychológ, kto?
- Nemal som dôveru k psychológom
- Nevedel som, kde hľadať iné alternatívy, alebo bol príliš veľký výber
- V depresii som nemal energiu na hľadanie
- Nepoznal som vhodnú terapiu
- Bál som sa, či terapia bude fungovať
- Neveril som, že terapia bude fungovať
Rozumiem týmto obavám
Tieto obavy poznám dobre – všetky som ich mal. Kedysi som si myslel, že na všetko stačia lieky a ostatné sa vyrieši samo. Potom sa mi depresia zopakovala a pochopil som, že potrebujem niečo hlbšie, pravdivé a s dlhotrvajúcim účinkom.
Niečo, vďaka čomu budem schopný konečne po takmer 30 rokoch života preniknúť k úplnej najhlbšej pravde a vnútorne sa oslobodiť. Na úplnej hranici druhej depresie som zistil, že chcem len jedno – získať vnútornú slobodu. A to sa mi podarilo vďaka metóde Cesta.
Na mojej ceste som zažil hlboké zážitky a pochopil som, že moje zdravie a vnútorná pohoda nie sú odkázané iba na lieky. Mne osobne prinieslo doplnenie liekov o terapiu výraznú úľavu a ušetrilo mi roky utrpenia. Moje telo malo oveľa väčší potenciál, než som si myslel – len som k nemu potreboval znova preniknúť.
Tieto skúsenosti a kroky, ktoré mi pomohli na ceste k zdraviu, som spísal do ebooku Moja cesta z vyhorenia, depresie