Tento článok bude možno trochu príliš úprimný. O to práve ide. Kliknite si na predošlé časti Antidepresíva vs. terapia 1. a časť 2.
Po tom, čo sa mi vyhorenie a depresia zopakovali – keď som prvýkrát užíval len antidepresíva bez terapie – som pochopil, že potrebujem niečo viac. Už som si nemohol dovoliť ďalšie opakovanie a hlavne som chcel to najdôležitejšie – aby som sa naozaj cítil vnútorne spokojný a slobodný, dlhodobo.
Keď som sa pozrel úplnou úprimnosťou na svoju situáciu, pochopil som, že samotné lieky mi nepomáhali riešiť to, čo som si potreboval vyriešiť vo vnútri.
Naplno mi to došlo v opakovanej depresii, keď som začal absolvovať hĺbkovú metódu Cesta. Znova a znova som sa ponáral do hlbín svojej duše a riešil pravé hlboké dôvody depresie – emocionálne bloky. Zbavoval som sa vzorcov, ktoré ma do depresie dostali, a postupne som získaval dlhodobejšiu vnútornú spokojnosť a slobodu. Viac o tejto ceste som opísal v ebooku Moja cesta z vyhorenia a depresie.
Čo pre mňa znamenalo toto uvedomenie? Jednoducho to, že som musel prijať plnú zodpovednosť za svoje zdravie. Prestal som čakať, že sa situácia vyrieši sama od seba, a prestal som odsúvať riešenie svojho vnútorného nákladu – emocionálnych blokov.
Potreboval som sa aktívne podieľať na svojom zdraví a urobiť preňho to najlepšie. Nečakať na zázračné zlepšenie zvonka. Na hranici svojich síl mi nezostalo vlastne nič iné – len nájsť vnútornú slobodu a dostať sa z depresie k zdraviu.
Prevzatie zodpovednosti za moje zdravie v bodoch:
- Po veľa rokoch som dal na prvé miesto moje telo a intuíciu. Začal som viac počúvať seba a menej sa spoliehať výlučne na vonkajšie rady – chcel som nájsť riešenie, ktoré bude fungovať dlhodobo.
- Ako hlavný cieľ v mojom živote som si stanovil cestu za zdravím. Potreboval som sústrediť dostupnú energiu, ktorej som mal veľmi málo, na to najpodstatnejšie – na aktívne konkrétne kroky, ktoré prispejú k zlepšeniu môjho stavu.
- Stanovil som si denný režim a zaviedol konkrétne tipy do každodenného života, aby som sa z vyhorenia a depresie dostal rýchlejšie. Zhrnul som ich do krátkeho ebooku 16 Tipov na rýchlejšie zotavenie sa z vyhorenia a depresie.
- Najdôležitejšie pre mňa bolo prevziať aktívnu rolu vo svojom uzdravovaní a nepasívne čakať na zlepšenie zvonka.
- Vyhľadal som metódu, o ktorej som už predtým počul, a prihlásil sa. Potreboval som vyčistiť svoje vnútorné prostredie od nánosov z výchovy – a toto bol spôsob, ako na to.
Ako silné bolo prijatie zodpovednosti za moje zdravie, za môj život?
Pochopil som, že aj lekár alebo iný odborník pozná len vonkajší obraz môjho stavu. To, čo sa deje hlboko vo mne, viem v hĺbke duše len ja sám. Rady druhých môžu sadnúť, ale aj nemusia. Preto som sa prestal spoliehať výlučne na druhých a prestal pasívne dúfať v zlepšenie.
Rozhodol som sa chytiť rozhodovanie za moje zdravie do vlastných rúk. Zo začiatku tohto procesu, keď som sa to len učil, nešlo všetko ľahko.
Na dne v druhej depresii som prechádzal rôznymi rozhodnutiami ohľadom svojej liečby – niektoré mali dobrý výsledok, iné menej. Každá skúsenosť ma však niečo naučila a neskôr prispela k tomu, že som lepšie rozumel tomu, čo mi vyhovuje a čo nie.
Je prirodzené, že sa môžu vyskytnúť rozhodnutia s dobrým alebo menej dobrým výsledkom. Inak sa zodpovednosti dá ťažko naučiť. Najdôležitejšie bolo, že som tie rozhodnutia robil a niekam smeroval. Uvedomoval som si, že žnem úspechy alebo neúspechy svojich rozhodnutí ja sám. Aj vďaka tomu som sa učil počúvať sám seba.
Na druhej strane viem, že rozhodovať sa v depresii, vyhorení alebo pri nízkej mentálnej energii pre mňa nebolo jednoduché. Niekde však treba začať – a to som aj urobil.
Moje skúsenosti a kroky, ktoré mi pomohli, som spísal v ebooku Moja cesta z vyhorenia a depresie. Metóda Cesta mi pomohla dostať sa z najhlbšieho dna, zosúladiť sa s intuíciou a objaviť dlhodobú vnútornú spokojnosť a slobodu.
Otázky na zamyslenie:
- Čo by pre mňa znamenalo plné prebratie zodpovednosti za rozhodovanie o mojom zdraví?
- Aký krok by som urobil prvý, keby som sa mohol slobodne rozhodovať o svojom zdraví? Aký by bol ďalší?
- Som pripravený plne akceptovať dôsledky svojich rozhodnutí – aj keď môžu byť pozitívne alebo negatívne?
Ďalšie otázky:
- Uvedomujem si plnú zodpovednosť za svoje zdravie?
- Spoliehám sa výlučne na vonkajšiu pomoc, alebo aktívne hľadám aj iné cesty?
- Som ochotný vyvinúť aktivitu, hľadať a podstúpiť napríklad terapiu – aj keď viem, že to môže byť dlhšia cesta, ale s dlhotrvajúcim účinkom?