Antidepresíva vs. psychoterapia 3. časť – Zodpovednosť

Tento článok bude možno trochu príliš úprimný. O to práve ide. Kliknite si na predošlé časti Antidepresíva vs. terapia 1. a  časť 2.

Po tom, čo sa mi vyhorenie a depresia zopakovala, keď som prvýkrát užíval len antidepresíva bez terapie, som pochopil, že spoliehať sa LEN na účinok antidepresív mi už nestačí. Už som si nemohol dovoliť ďalšie zopakovanie vyhorenia, depresie a hlavne som chcel to najdôležitejšie – aby som sa naozaj cítil vnútorne so sebou spokojný a slobodný, dlhodobo a bez liekov. 

Ak sa pozriem úplnou úprimnosťou na lieky, pochopil som, že antidepresíva mi poskytujú len ďalší spôsob úniku od toho, čo si potrebujem vyriešiť vo vnútri. 

Plne mi to došlo v opakovanej depresii až vtedy, keď som jednoducho nemal na výber a aj napriek tomu, že som užíval antidepresíva, sa môj vnútorný stav zlepšil IBA VTEDY, keď som zacítil okamžitú zmenu v mojom vnútri po absolvovaní hĺbkovej Terapie Cesta. Znova a znova som sa ponáral do hlbín mojej duše a riešil si pravé hlboké dôvody depresie – emocionálne bloky. Inými slovami som sa zbavoval starej osobnosti, ktorá ma do depresie dostala a získaval dlhodobú vnútornú spokojnosť a slobodu. (O mojej ceste si môžete prečítať viac v ebooku Moja cesta z vyhorenia, depresie. .)

Čo pre mňa znamenalo toto uvedomenie? Jednoducho to, že som musel prijať PLNÚ ZODPOVEDNOSŤ za moje zdravie. A neprenášať ju  IBA na lieky, na doktorov, na okolnosti. Prestal som očakávať od lekárov, že oni ma majú dať dokopy a vyriešiť moje problémy za mňa. Nie je to nikoho iného väčšia zodpovednosť, než moja.

Potreboval som sa aktívne podieľať na mojom zdraví a urobiť preňho to najlepšie. Nečakať na druhých, na zázračné zlepšenie. Neodsúvať riešenie si môjho vnútorného nákladu – emocionálnych blokov. Na energetickej hranici života mi už nezostalo vlastne ani nič iné. Jedine jedno – nájsť vnútornú slobodu aj pri plnom mentálnom vedomí a dostať sa z depresie k zdraviu.

Prevzatie zodpovednosti za moje zdravie v bodoch:

1. Po veľa rokoch som dal na prvé miesto moje telo a intuíciu – nielen to, čo hovoria druhý, čo treba užívať a kedy mi potom bude akože lepšie – najmä keď to očividne pri opakovanom vyhorení, depresii, nefungovalo.
2. Ako hlavný cieľ v mojom živote som si stanovil cestu za zdravím. Potreboval som sústrediť dostupnú energiu vo vonkajšom svete, ktorej som mal veľmi málo, na to najpodstatnejšie – na aktívne konkrétne kroky, ktoré prispejú k zlepšeniu môjho stavu.
3. Stanovil som si denný režim a zaviedol konkrétne tipy do každodenného života, aby som sa z vyhorenia, depresie dostal rýchlejšie. Zhrnul som ich do tohto krátkeho ebooku 16 Tipov na rýchlejšie zotavenie sa z VYHORENIA, DEPRESIE.
4. Najdôležitejšie bolo nečakať len na antidepresíva, kedy a či mi prinesú zlepšenie. 
5. Vyhľadal som si terapiu, o ktorej som už predtým počul a prihlásil sa. Musel som si vyčistiť moje vnútorné prostredie od nánosov z výchovy a toto bol spôsob ako.

Ako silné bolo prijatie zodpovednosti za moje zdravie, za môj život?

Porozumel som tomu, že aj lekár alebo iný odborník koniec koncov len veľakrát háda, čo je pre druhého človeka najlepšie. To, čo je skutočne najlepšie pre mňa, viem v hĺbke duše len ja sám. Vie to najlepšie ten, kto sa pýta. Rady druhého môžu sadnúť, ale aj nemusia. Dialo sa to aj mne pri lekároch (a určite sa to niekedy udialo v nejakej forme aj vám). Preto som sa prestal spoliehať len na druhých a prestal pasívne dúfať v zlepšenie.

Rozhodol som sa chytiť rozhodovanie za moje zdravie do vlastných rúk. Samozrejme zo začiatku tohto procesu, keď som sa to len učil, nešlo všetko ľahko.

Ako príklad uvediem, že na dne v druhej depresii som sa najprv rozhodol neužívať antidepresíva. Stálo ma to koniec koncov veľa síl a času a po pár mesiacoch som zistil, že táto cesta nikam neviedla. Na druhej strane to bola pre mňa potrebná skúsenosť, pretože 1. som sa spojil so svojím ja bez chémie po dlhej dobe a 2. mal som nastavenie, kvôli ktorému si chcel všetko vyskúšať na sebe. 3. Aj táto skúsenosť neskôr prispela k výmene AD, ktoré mi vyhovali viac.

Je prirodzené, že sa môžu vyskytnúť rozhodnutia s dobrým alebo menej dobrým výsledkom. Inak sa zodpovednosti dá ťažko naučiť. Najdôležitejšie bolo, že som tie rozhodnutia robil a niekam som spel. A zároveň som si uvedomoval, že už sa nemám na koho vyhovárať a žnem úspechy alebo neúspechy mojich rozhodnutí ja sám. Aj vďaka tomuto som sa učil počúvať sám seba.  

Na druhej strane viem, že rozhodovať sa v depresii, vyhorení, alebo pri nízkej hladine mentálnej energie (oslabenej mysli), tiež nie je jednoduché. Najmä, ak sme pod účinkami liekov a tlakom lekárov. Niekde však treba začať a to som aj urobil.

Neviem, čo je pre vás správne. To potrebujete zistiť vy. Ja vám môžem maximálne ponúknuť moje skúsenosti a možnosť terapie, ktorá mi pomohla to zistiť. Pomohla mi dostať sa z najhlbšieho dna, zosúladiť sa s intuíciou a objaviť dlhodobú vnútornú spokojnosť a slobodu. Nájdete ich v mojom ebooku Moja cesta z vyhorenia, depresie. 

Momentálne som v terapeutickom výcviku, aby som sa stal terapeutom a vedel pomôcť ľuďom naokolo aj priamo.

Otázky na zamyslenie: 

• Čo by pre vás znamenalo plné prebratie zodpovednosti za rozhodovanie o vašom zdraví?
• Aký krok by ste urobili prvý, keď by ste sa mohli slobodne rozhodovať o vašom zdraví? Aký bol ďalší?
• Ste pripravený plne akceptovať dôsledky vašich rozhodnutí? Aj keď môžu byť pozitívne alebo aj negatívne?

Ďalšie otázky:

• Uvedomujete si plnú zodpovednosť za vaše zdravie?
• Spoliehate sa aj vy LEN na účinky liekov, aj keď sa nemáte po niekoľkých mesiacoch či rokoch výrazne lepšie?
• Dokážete si sami vypýtať terapiu, aj keď vám ju povedzme váš lekár / psychiater dopredu neodporučil?
• Ste ochotní vyvinúť aktivitu, hľadať a podstúpiť terapiu, aj keď si uvedomujete, že to môže byť dlhšia cesta, ale s dlhotrvajúcim účinkom?