V depresii u mňa prišlo k vypnutiu mysle. Keďže som bol pred depresiou vnútorne poriadne zlomená osoba plná chaosu, bolo to paradoxne veľmi oslobodzujúce – zrazu som nevnímal žiadne mantinely, žiadne príkazy ani limity, ktoré mi inak myseľ permanentne vysielala. Všetky moje naučené reakcie, rozhodovanie a správanie boli preč. Istým spôsobom som sa po dlhých rokoch cítil slobodný a zostala len totálna prítomnosť.
V tomto stave som zistil, že keď prišlo k vypnutiu mysle, prišlo aj vo veľkej miere k „vypnutiu“ osobnosti. Alebo inak povedané – to, čomu hovoríme naša osobnosť, je silne naviazané na myseľ, teda na to, čo som si schopný uvedomiť ohľadom vlastného seba.
„Vypnutie mysle“ som vnímal ako stav, keď zátka mysle – a na ňu naviazané postoje, presvedčenia, prebraté správanie, reakcie a rozhodovanie – dočasne zmizne. Zostane len prítomnosť a začne vychádzať na povrch to, čo je vo vnútri, veľakrát nevyriešené. S tým rozdielom, že pri depresii je to dlhodobé, niekoľkomesačné.
Čo je to osobnosť?
Zjednodušene, osobnosť je to, kým som. Sú to tiež:
- Moje vlastnosti
- Postoje – to, ako som naučený rozhodovať sa
- Správanie a reagovanie v situáciách – kde sú moje limity a hranice v rozhodovaní
- Moja osobná sloboda – ako „ďaleko“ viem zájsť pri vnútornom dialógu a úvahách, aby som sa necítil ničím obmedzený (Viac o osobnosti tu napríklad.)
Posledný bod úzko súvisí s tým, ako som bol vychovávaný, aké vnútorné limity, mantinely, bloky, presvedčenia a prebraté vzorce mali ľudia v mojom okolí – a koľko z nich som si preniesol z tohto prostredia na seba.
Ja osobne som týchto obmedzení nachytal z môjho okolia až úplne po okraj. Bol som ako špongia, ktorá od mala nasávala všetko správanie, postoje a reakcie ľudí naokolo – bez ohľadu na to, či to bolo pre mňa prínosné alebo nie.
Takto sa zo mňa postupne počas rokov stal človek plný vnútorných mantinelov, zákazov, príkazov, chaosu a nespokojnosti, ktoré som prebral od druhých a riadil sa nimi. Dôsledkom bolo, že ako dospelý som nevedel interagovať s inými ľuďmi a netušil som, kto som, kam idem, ani prečo konám tak, ako nechcem. Bol som frustrovaný do takej miery, že som túžil po hlbokom reštarte osobnosti – ktorý nakoniec aj prišiel.
Prvá depresia
Po dlhoročnom vnútornom napätí a snažení som sa v 27 rokoch dostal do prvej depresie, ktorá začínala vyhorením. Prišlo k čiastočnému vypnutiu mysle a s ňou aj k vypnutiu osobnosti. Cesta k reštartu osobnosti sa začala. Ale aj skončila pomerne rýchlo. Ako to?
Vďaka antidepresívam – bez akejkoľvek psychoterapie a bez vnútornej zmeny osobnosti – som sa za 10 mesiacov dostal k úplnému zotaveniu a zapnutiu mysle. Získal som späť plné vedomie a mentálne schopnosti. Bol som považovaný za zdravého.
Malo to ale ten spomínaný háčik. S úplne fungujúcou mysľou prišlo k plnému návratu k starej osobnosti – presne tej, ktorá ma do depresie priviedla. Tej osobnosti, ktorej vzorcov som sa chcel zbaviť. Stalo sa presne to, čo som nechcel – a niekde vnútri som tušil, že bez hlbšej zmeny sa tento kolobeh môže zopakovať.
Dôsledok užívania antidepresív bez (psycho) terapie
Z môjho pohľadu bolo podstatné nielen to, čo som užíval, ale aj to, čo som robil súbežne s užívaním. U mňa antidepresíva bez psychoterapie nestačili – a spätne si myslím, že práve absencia hlbšej vnútornej práce prispela k tomu, že sa depresia zopakovala. Tejto téme som sa podrobnejšie venoval v ebooku.
Ako som užíval antidepresíva a postupne sa dostával späť k zapnutej mysli, bez vnútornej zmeny som smeroval priamo späť k starej osobnosti – k tým istým postojom, reakciám, rozhodovaniu a neslobode, aké som mal pred depresiou.
Čo je ozajstným cieľom?
Mal toto byť ten cieľ? Dostať sa rýchlo späť do každodenného života – aj za cenu obrovskej vnútornej nespokojnosti a znova prítomného vnútorného chaosu, kvôli ktorému som nevedel slobodne žiť?
Pre mňa osobne to nestačilo. Chcel som niečo hlbšie – skutočnú vnútornú slobodu, nie len návrat k fungujúcej mysli.
Cesta za slobodou
Odmietol som takto fungovať a podvoliť sa. Uvedomil som si, že som bol vychovaný v prostredí, kde sa navonok muselo vyzerať všetko v poriadku – a vo vnútri sa mlčky trpelo. Naučil som sa niesť obrovský emocionálny náklad, ktorý ma lámal. A žiť v nespokojnosti a pocite nenaplnenia.
Toto nastavenie som v sebe dlho nosil – a chcel som sa ho zbaviť. Odmietal som naďalej žiť nespokojný život a navonok sa tváriť, že je všetko v poriadku. Nechcel som prekrývať bolesť a fungovať rovnako ako predtým.
Chcel som byť vnútorne slobodný a očistiť sa od emocionálnych nánosov z výchovy, ktoré ma lámali. Chcel som byť slobodný aspoň tak, ako keď som sa narodil. A ak možné – aj viac.
Opakovaná depresia
Druhá depresia bola ťažšia a hlbšia. Hľadal som spôsob, ako sa vnútorne očistiť – tentokrát som nechcel ísť len po rýchlom zotavení za cenu vnútornej neslobody. Dal som sa na cestu hlbokej vnútornej očisty a vhodnú metódu – metódu Cesta – som našiel dosť rýchlo. Tentoraz som sa neunáhlil a každé jedno zákutie mojej osobnosti, ktoré potrebovalo prečistiť, som prečistil. Začal som na úplnom základe, keď mi ešte nefungovala hlava.
Vnútorná sloboda a očista
Potom, ako sa postupne prebúdzala a silnela moja myseľ a vedomie, prebúdzala sa aj stará osobnosť. Ale keďže základ bol už čistý, bol som schopný starú osobnosť postupne odbúravať a získavať vždy väčšiu mieru vnútornej slobody. Tento proces som opakoval, až sa myseľ a vedomie úplne zotavili a moja osobnosť bola čistá.
Cesta k plne fungujúcej mysli trvala tentokrát oveľa dlhšie – pri druhej depresii to bolo približne 5 rokov a 3 mesiace. Bol to dlhý čas, ale teraz viem, že disponujem takou osobnosťou, akú som vždy chcel – postavenú na pevnom vlastnom základe, bez obmedzení, kde slobodne vyjadrujem a žijem podľa seba.
Jediné, čo ma mrzí, je, že som musel svoju osobnosť budovať dvakrát za život, čo ma stálo veľa energie a času. Za pocit vnútornej slobody to však stálo. Moje skúsenosti som spísal do ebooku Moja cesta z vyhorenia, depresie.
A akú metódu som absolvoval, ktorá mi pomohla dostať sa z úplného dna? Bola to Metóda Cesta. Prešiel som si jej oficiálnym výcvikom. Viac v článkoch: Metóda Cesta výhody a Metóda Cesta recenzia.