Keď sa poobhliadnem s odstupom času späť, zamýšľal som sa, čo pre mňa znamenala depresia v hlbšom ponímaní. Prečo u mňa nastala (resp. prečo som si ju privodil)?
Depresia bola pre mňa spôsob, ako si od úplného základu prebudovať osobnosť.
V krátkych bodoch to znamenalo:
- Vypnúť myseľ dlhodobo = zrušiť hrubú kožu ega, ktorá nedovolila preniknúť hlboko k nevyriešenym veciam z minulosti (inými slovami privolať si depresiu).
- Nájsť spôsob (terapiu), ako si vyriešiť tieto bolesti, ktoré mi nedovolili žiť, rozhodovať sa a konať tak, ako som chcel = získať vnútornú slobodu.
- Postupne vybudovať späť mentálnu energiu mysle (vďaka antidepresívam) = znova zapnúť myseľ, aby som vedel fungovať v okolitom svete.
- Vybudovať si takto osobnosť na zdravom, slobodnom, pravdivom duševnom základe.
- Získať dlhodobú spokojnosť a cestu k naplneniu (aby sa depresia nemala dôvod vrátiť).
Samozrejme cesta týmito bodmi trvala aj s obdobím, ktoré bezprostredne predchádzalo depresii, viac ako 8 rokov. Nebolo to príjemné, skôr naopak. Nájsť správny kurz s minimálnou životnou energiou si vyžiadalo veľa času a trápenia. Striedali sa obdobia s nefugujúcou mysľou, hľadaním správnej terapie a užívaním a zmenou antidepresív, ktoré sa natiahli na roky (napísal som o mojom príbehu ebook).
Bolo ťažké si vtedy, keď som týmto obdobím prechádzal, usporiadať si myšlienky a uvedomiť si, čo sa práve deje. Až teraz mi to dopína.
Ozajstný dôvod depresie
Model sveta, ktory mi bol predávaný mojimi rodičmi počas výchovy, bol pre môj život, ako som postupne zistil, nefunkčný.
Ako deti sa učíme od rodičov a okolia najmä kopírovaním postojov a správania našich blízkych. Ja mám od narodenia veľmi dobré vnímanie aj malých detailov správania v situáciách, takže toxické vzorce, všetky nevyriešené nastavenia mojich rodičov, som na seba preberal od mala ako špongia.
Až v dospelosti som povedome cítil, že som žil život takmer v každej sekunde podľa niekoho iného v obrovskej lži a sebaklame. S týmito vzorcami a modelom života, ktorý som si na seba vzal, sa vo mne postupne vytvoril konflikt.
Vnútorne znamenal boj protikladov ega-mysle na jednej strane a zlomeného vnútra na strane druhej. Navonok sa prejavoval ako sabotovanie vlastného napredovania počas rokov.
Toto odmietanie žitia bolo vyjadrením nespokojnosti, pretože s týmto vnútorným rozporom som si nevedel poradiť. Nikto mi nikdy neukázal ako. V užšej či širšej spoločnosti sa to jednoducho nenosilo a z veľkej časti stále nenosí.
Na ľuďoch okolo som od mala vnímal, že ich vnútra, to odkiaľ vychádzajú ich presvedčenia, reakcie, postoje, sú ako pokazené 30-ročné zaváraniny vo výklade obchodu. Že sú plní vnútorne nevyriešených vecí, ktorým sa ale vyhýbajú a navonok sa snažia pôsobiť, že je všetko v absolútnom poriadku. A takto akceptujú oklieštený život a nenaplnený potenciál vo všetkých oblastiach. (Uvedomujem si, že je to najmä kvôli socializmu, o tom ale inokedy.) Tento prístup som na seba dokonale prebral aj ja.
Až nastala depresia
Depresia bola obdobím, kedy sa nespokojnosť stala neznesiteľnou a muselo prísť k oslobodeniu sa od toxického modelu sveta. Ocitol som sa na rázcestí, na samotnej hranici života, kedy som pochopil, že ak chcem ďalej žiť, budem musieť nájsť spôsob, ako sa vnútorne očistiť a byť znova slobodný. Čo som cez dlhé obdobie, kroky ktoré nikam neviedli a aj tie správne, napokon docielil a ďakujem, že som stále tu (o mojej ceste som napísal ebook).
Depresia bola pre mňa možnosťou, kedy som sa od nezdravého modelu sveta, ktorý som si na seba zobral počas výchovy, mohol konečne oslobodiť. Úplne od piky. A vybudovať si osobnosť na zdravom prirodzenom základe.
Aj keď to zahŕňalo roky trápenia, ale podarilo sa. Teraz viem, že to bola jedna zo životných úloh, ktorú som mal splniť.
Otázky pre vás
Čo si myslíte, cítite, že je vaším najhlbším dôvodom depresie? Aký hlbší zmysel môže mať depresia vo vašom živote? Čo sa vám snaží ukázať trápenie, ktoré práve zažívate? Čo vám môže priniesť? I keď sa na prvý pohľad tieto dôvody môžu zdať skryté, niekde v hĺbke vášho bytia je na ne možné natrafiť.
