Ak ste niekedy zažili vyhorenie či depresiu, pamätáte sa ako u vás prišlo v počiatku k poklesu energie? U mňa sa depresia začala vyhorením a obrovským výdajom energie, ktorá sa nestíhala obnoviť. Ako to začalo a čo bolo za tým, na to som sa rozpamätal v posledných dňoch.
Moje vyhorenia plynuli z práce. Dlhé hodiny som pracoval za počítačom, mimo toho som bol nútený komunikovať s kolegami. Nemal som takmer ani chvíľku pre seba. Po práci rýchlo na vlak, vyspať sa a ďalší deň zase to isté.
Všetku moju energiu som sústredil do vonkajšieho sveta a keď som sa dostal domov, bol som rád za niekoľko hodín spánku. Takto som ťahal dlhé dni, mesiace.
Ako som neskôr zistil, tento spôsob žitia mi škodil. Úplne ma vyciciaval. Z môjho života sa vytratil akýsi pokoj, uzemnenie sa a čas, ktorý mi bol kedysi v škole prirodzený – čas pre samého seba, “len tak byť” (nepočítam ale spánok).
Energia, ktorú som cez deň vynakladal, sa nemala kedy dobiť. Až ma po niekoľkých mesiacoch vyplo. Prečo?
Čo je mi prirodzené?
Pretože som od prírody hlboký (či silný?) introvert. Človek, ktorého dlhý kontakt s veľa ľuďmi vyčerpáva. Tak isto mi vadia hlučné miesta, veľa ľudí pokope, hlasný rachot a podobne (hypersenzitivita).
Vyčerpáva ma nepomer energie vynaloženej do vonkajšieho prostredia – sústredenie sa, sledovanie, dávanie pozor na veci vo vonkajšom prostredí, bez možnosti vrátiť sa k sebe aspoň na nejaký čas.
S týmto faktom som zápasil celý dospelý profesionálny život, čo spolu s tým, že som nepočúval moje telo (prečo nepočúvame naše telo popisujem v ebooku), vyústilo do niekoľkých vyhorení a depresií.
Bohužiaľ ale práca, ktorú som kedysi robil, si vyžadovala neustále extrovertné fungovanie. Teraz, keď sa po 6tich rokoch v niekoľkých depresiách znova zaraďujem do pracovného života, hľadám pomer medzi nutnosťou prichádzať do styku s ľuďmi a bytím sám (čo ako zisťujem, nie je jednoduché).
Kto sú introverti a extroverti?
Introverti sú ľudia, ktorí sa dobíjajú, keď sú sami. Extroverti to majú naopak – dobíjajú sa v spoločnosti. Prirodzený “záber” introverta je obrátený smerom dnu do jeho vnútra, záber extroverta zase smerom von do okolia. Inak povedané introverti získavajú emocionálne uspokojenie z vlastného vnútra, extroverti z okolia.
(O typológiách osobnosti existuje veľmi veľa článkov, ak vás to zaujíma, prečítajte si napríklad wikipédiu.)
Ak vystavíte introverta či extroverta dlhodobo prostrediu, v ktorom sa necíti prirodzene, bude mu to odčerpávať energiu, čo môže skončiť až tam, kde to skončilo u mňa – vo vyhorení, či depresii.
Zamyslite sa
Preto možno stojí za zamyslenie, ak ste to ešte predtým neurobili, ako začínalo vaše vyhorenie, depresia?
Mohlo to mať súvis s vašou typológiou osobnosti a neprirodzeným prostredím pre ňu? Boli ste aj vy nútení fungovať extrovertne, aj keď ste introvert? Alebo naopak? Aké činnosti radi robíte, ktoré vás dobíjajú? A aké naopak vyčerpávajú? Na ktoré z nich máte čas a ktoré ste nútení robiť?
