Čo je to vlastne tá depresia? Otvorene o depresií

Niekoľko známych a priateľov sa ma pýtalo, čo to tá depresia (vyhorenie) vlastne je. Niektorí z nich sa mi snažili dať rady, čo treba urobiť, čo by akože pomohlo dostať sa z tohto stavu. Rozhodol som sa preto napísať tento článok a aj z niekoľkých ďalších dôvodov.

Depresia, vyhorenie je stále obrovské tabu

Hovoriť otvorene o depresií, vyhorení sa v dnešnej spoločnosti jednoducho nenosí. Panuje okolo celej veci akási mystifikácia. Mám pocit, že nikto poriadne nevie čo a ako a tak sa radšej len šušká. Nedajbože ak niekto spomenie, že užíva antidepresíva, to je už úplné tabu. 

Vôbec sa ale verejnosti nečudujem, že nevedia o čo ide. Ani mi samotní, ktorí tento stav zažívame, si ho naplno neuvedomujeme, pretože máme zníženú schopnosť vnímania.

Istá je ale jedna vec. Depresia je v súčasnosti veľmi rozšírená a ľudí s ňou neustále pribúda. Ak si uvedomíme, čo hovoria štatistiky, logicky by povedomie o nej malo byť vyššie, pretože:

• V roku 2017 na svete trpelo depresiou 264 miliónov ľudí, čo je 3,6% celkovej populácie. (https://ourworldindata.org/mental-health)
• Niektoré štatistiky uvádzajú údaj až 350 miliónov ľudí na celom svete. (https://psych.interez.sk/statistiky-su-hrozive-podla-studii-coskoro-az-83-vas-trpiet-mentalnou-chorobou)

Je to závažný stav a je veľmi smutné, keď ním toľko veľa ľudí trpí a stále sa vie relatívne málo o tom, čo v takom prípade robiť. Môže sa to stať komukoľvek z vašich blízkych, ak nie vám. Je dôležité zvýšiť o tomto povedomie, a preto píšem aj tento článok a detailný ebook.

Čo je depresia

Depresia, z mojich takmer 5 rokov v nej, znamená najmä nasledovné:

V prvom rade bola u mňa depresia vypnutie mysle (klesnutie mentálnej energie na minimum, ktorá zabezpečuje normálny chod mysle a jej schopností). S vypnutím mysle stráca človek v depresii doteraz všetky samozrejmé schopnosti – vnímanie okolia, sústredenie sa, používanie krátkodobej pamäte, (napr. počítanie v duchu), formulovanie myšlienok a rozprávanie sa, dokonca ovládanie rovnováhy a koordinovanie pohybov svojho tela. Jednoducho všetko, čo ovládala myseľ, je teraz výrazne obmedzené.

(Ešte by som mal dodať, že hovorím o klinickej diagnostikovanej depresii v pravom slova zmysle a nie v prenesenom význame, aký sa veľakrát používa na chvíľkovú momentálnu skleslosť, zlú náladu, “depky”, apod. Na tieto stavy by som slovo depresia po prežitom nikdy nepoužil, pretože je to na míle vzdialené.)

Dôležitý fakt – s vypnutím mysle stráca dotyčný vôľu – teda schopnosť sa do niečo nútiť, dať si niečo za cieľ a nasledovať ho, vykonávať a dokončovať úlohy.

Až po tomto fakte, vypnutí mysle, si myslím prichádzajú v jeho dôsledku ďalšie – zlá nálada, úplná apatia apod. Z môjho pohľadu práve kvôli vypnutej mysli nastávajú tieto ďalšie príznaky. Niektorí ľudia alebo medicínske poučky ich udávajú ako hlavný stav depresie a nie ako dôsledok vypnutej mysle a myslím si, že je to rozdiel. Prečo? Pretože skúšať žiť normálny život s tak obmedzenými mentálnymi schopnosťami je takmer nemožné a práve to, nás ľudí, ktorí zažili depresiu, zráža do kolien. A pramení z neho práve to negatívne rozpoloženie (zlá nálada, apatia, atď.).

Veľmi ťažké je predstaviť si tento stav. Veľakrát hovorím, kto nezažil, nevie. Podobný stav sme pravdepodobne zažili ako veľmi malí tesne po narodení, keď sa náš mozog ešte vyvíjal a nevedeli sme okrem jedenia a spania robiť nič. V depresii je to rovnaké, ale s tým rozdielom, že dotyčný človek je už dospelý a keď stratí všetky mentálne schopnosti, je to obrovské životné obmedzenie, pretože na život ich jednoducho potrebujeme. 

Ak by som depresiu mal prirovnať k niečomu, čo ste asi zažili, tak je to zhruba ako byť opitý – ale s tým rozdielom, že stav opitosti či opica trvá nie deň, ale mesiace až roky (!). Je to kvôli tomu, že naspäť načerpať plné zásoby mentálnej energie a zregenerovať myseľ trvá veľmi dlho. 

Prečo klasické rady nefungujú 

Čo si ľudia okolo neuvedomujú a prečo tieto klasické rady človeku v depresií nepomáhajú?

Známi alebo kamaráti sa mi občas snažili poradiť, čo by robili v mojej situácii oni. Že mal by som zmeniť okolie, ísť tam a tam, ísť bývať preč, osamostatniť sa, atď…

Bolo to asi v dôsledku toho, že depresiu si spájali práve so spomínanou zlou náladou a apatiou. A nie v prvom rade s vypnutou mysľou, čo trocha mení situáciu. Pretože na všetky riešenia, ktoré mi radili, treba jedno – vôľu ich uskutočniť, ktorá práve pramení z mysle. Ktorá je v depresii vypnutá… počkať??

Verím, že rozumiete…

Z môjho pohľadu, jediná vec, ktorá v akútnych fázach depresie funguje (ktoré môžu trvať veľmi dlho, aj mesiace), je nasledovná vec:

Dotyčný sa potrebuje venovať výlučne aktivitám, ktoré mu mentálnu energiu dodávajú. Tzn. napr. aktivity, ktoré mal rád v detstve a prirodzene ho priťahovali. 

Samozrejme tieto aktivity je hlavne zo začiatku kvôli nízkym mentálnym schopnostiam tiež veľmi ťažké vykonávať. Práve na to sú antidepresíva – dodávajú okamžitú mentálnu energiu mysli na to, aby sme boli schopní vôbec nejakú aktivitu začať vykonávať (zo začiatku aj vstať z postele a ísť na záchod, bez srandy). U mňa to bol najprv úplne jednoduchý pohyb, prechádzky, neskôr plávanie, či bicykel, a počúvanie hudby.

Takže žiadne siahodlhé plány ako presťahovať sa, zmeniť prostredie, atď., z dlhodobého hľadiska nebudú pre človeka v depresií prospešné – len viac ho vyčerpajú, pretože sa na ne jednoducho ešte nevie sústrediť. Z hľadiska mentálnych schopností by ste tiež nepovedali novorodeniatku, že choď si uvariť večeru…

(Samozrejme toto sa týka len aktivít navonok, oveľa dôležitejšie sú ale aktivity vo vnútri každého z nás, práca na sebe, ktorá sa zaoberá hlavnými hlbokými dôvodmi depresie.)

Viem to, pretože som si to zažil a vyskúšal. Keď som bol ešte v dosť hlbokej depresii a neuvedomoval som si to (ďalšia nepríjemná vlastnosť v depresii – daný človek si to, že nemá plné mentálne schopnosti a aj jednoduché úlohy ho enormne vyčerpajú, neuvedomuje), urobil som presne to – zmenil prostredie a presťahoval sa na rok na Nový Zéland. 

Stálo ma to ohromné množstvo energie, ktoré už aj tak bolo v mínuse, keď som tam išiel. Miera, akou som načerpával späť energetické zásoby, sa veľmi spomalila a celkové zotavenie sa z depresie sa oddialilo o 2 roky. V konečnom dôsledku mi nepomohlo nič iné, ako vrátiť sa do známeho prostredia a maximalizovať robenie aktivít, ktoré mi s budovaním zásob energie vyhovovali (šport, bytie v prítomnosti, hudba). 

Teraz s odstupom času viem, že zmena prostredia mi z hľadiska času potrebného na dostanie sa z depresie nepomohla, ale ho predĺžila. Keby som sa vtedy vedel rozhodovať s plne zdravou mysľou, možno by som konal ináč.

Záver

Človek v depresií s obmedzenými mentálnymi schopnosťami nevie úplne čisto rozmýšľať a rozhodovať sa, preto rady na veľké životné zmeny mu nielen že nemusia v konečnom dôsledku pomôcť, on sa na ne ani neviem plne sústrediť. Preto ho ho ešte viac vyčerpávajú a v konečnom dôsledku predlžujú čas, ktorý potrebuje na kompletné zotavenie sa z depresie. Najviac mu prospeje to, keď sa bude venovať aktivitám, ktoré mu mentálnu energiu najviac dobíjajú, napr. pohyb.

Pri ceste z depresie samozrejme nestačí len vykonávať vhodné aktivity, to je len povrchové riešenie. Hlavná otázka ale zostáva, prečo sme schopní dohnať sa do extrémneho stavu vyčerpania zásob mentálnej energie a dlhodobého vypnutia hlavy? Tieto príčiny sú uložené oveľa hlbšie a ak sa neodstránia, depresia sa opakuje. Opakovala sa aj u mňa niekoľkokrát počas piatich rokov. Ako som našiel tie príčiny a ako ich odstránil, som spísal do ebooku.