Práve som dostal otázku, ktorá má celkom prekvapila: Prečo som vysadil antidepresíva?
Na sekundu mi zastal mozog a zháčil som sa. Do môjho modelu sveta nezapadá vôbec nad niečím takýmto rozmýšľať. Veď nie je automatické veriť tomu, že sa každý jeden z nás dopracuje k zdraviu bez liekov?
Rozumiem a zažil som niekoľkoročné stavy v depresii, keď to bez liekov nešlo. Ale očakávať alebo byť stotožnený s predstavou, že antidepresíva musí niekto užívať do konca života? S týmto som sa nestotožnil. Radšej som zo všetkých síl hľadal cestu k dlhodobému pravdivému úprimnému zdraviu, pri ktorom lieky z dlhodobého hľadiska jednoducho nefigurovali. (Ešte upresním, že som antidepresíva vysadil až keď som bol presvedčený, že je správny čas a po pokynoch lekára a hlavne postupne, nie zrazu a naraz – pri hlbokej depresii to bez AD naozaj nebola prechádzka ružovou záhradou.)
Hľadanie cesty k zdraviu – kam sme sa to dopracovali?
Úprimne táto otázka vo mne otvorila rozčarovanie a hnev nad tým, kam sme ako ľudstvo dopracovali.
Naozaj sme si privykli na to, že lieky sú odpoveďou na naše vnútorné nevyriešené veci a bez nich sa ani nedá žiť? Naozaj sme tak zleniveli a REZIGNOVALI a neveríme ani vo vlastné schopnosti, ale radšej berieme chemické látky pokojne aj desiatky rokov, pretože je to istejšie, jednoduchšie, komfortnejšie?
Slovo (psycho) terapia pokladáme za nadávku alebo za niečo, čo nefunguje. Z veľkej väčšiny stále netušíme o schopnostiach nášho tela a psychiky vysporiadať sa aj na prvý pohľad s nemožným. Netušíme ani to, či sa dajú nevyriešené veci z minulosti riešiť a pokladáme ich za stále a nemenné. Zároveň očakávame nejaké zázračné zlepšenie nášho stavu z dlhodobého hľadiska LEN vďaka liekom.
Sme naivní. Očakávame, že lieky za nás vyriešia to, že sme vnútorne zlomení. Máme v sebe obrovskú kopu nespracovaných situácií z minulosti, kvôli ktorým vnútorne netušíme, kto sme. Nedajbože ešte aké máme hodnoty. O sebaláske a intuícii ani nehovorím.
Uverili sme tomu, že lieky sú odpoveďou na všetky problémy. Dovoľte mi ale povedať vám, že lieky vám poskytnú odpoveď maximálne jednu – zlepšenie krátkodobého okamžitého stavu. Lieky vám nezodpovedajú vaše otázky vo vnútri.
Lieky za vás neurobia prácu vo vašej psychike. Ani to, že budete ich užívaním zrazu vnútorne plne stotožnený s tým, čo sa vám v minulosti udialo. A už vôbec za vás lieky neprecítia emócie, ktoré v daných situáciách zostali neprecítené a ktoré sú hlavnými dôvodmi, prečo ste zablokovaní, prečo sa neviete pohnúť a prečo sa vo vás vytvorila chorobná osobnosť, ktorá vás do depresie, vyhorenia, alebo inej choroby dostala.
Tú prácu si v sebe musíte urobiť vy. Lieky, ani lekár a ani nikto iný, ju za vás nespraví. A neočakávať naivne, že niekedy v budúcnosti bude lepšie. Koľko času ste týmto prístupom už stratili? A koľko ešte chcete stratiť? Chcete sa o 10-20 rokov zobudiť s tým, že som stále na tom istom mieste a odkázaný na väčší počet liekov?
Kedysi sa to tak dalo. Doba sa ale mení. Cítim to, že tomuto povrchnému prístupu už odzvonilo a ďalej to bude takýto prístup čím ďalej tým viac neúnosný.
Celý systém je chorý. Zlyháva štát, zlyhávame my ako pacienti, ktorí automaticky očakávame povrchné riešenia. Som z nás sklamaný, unavený. Kam sme to preboha spadli? A kopeme stále hlbšie. Je desať minút po dvanástej na to, aby sme sa konečne začali meniť aj zvnútra.
Úprimne, prirodzene, pravdivo. Začali si riešiť konečne nespracované situácie z minulosti, ktoré si so sebou každý nesieme a ktoré sú priamym odrazom stavu v spoločnosti. (Akí sme vo vnútri, taká je spoločnosť aj navonok.)
A nečakali LEN na umelé, nepravdivé, krátkodobé riešenia, akými sú napríklad antidepresíva BEZ terapie. Nečakali len na zázračné lieky, ktoré neriešia podstatu problému, ale v konečnom dôsledku umelo odďaľujú potrebu vyriešiť si to, kvôli čomu sme sa dostali do depresie, vyhorenia alebo inej choroby.
Je tu čas PREVZIAŤ ZODPOVEDNOSŤ za vaše zdravie a nenechávať ho napospas len tomu, čo povie lekár alebo LEN liekom.
Doba minulého storočia už dávno skončila. Je tu čas na vnútornú zmenu.
Prečo je terapia dlhodobo účinnejšia ako lieky?
Antidepresíva som užíval niekoľko rokov. Keď som ich užíval bez terapie (alebo bez úprimného zámeru si vyriešiť moje zlomené vnútro), vyhorenie a oveľa hlbšia depresia sa mi vrátili. Vnútorná zmena je neporovnateľne účinnejšia ako akékoľvek lieky z dlhodobého hľadiska. Pretože lieky neriešia pravú príčinu problému, najmä nie pri depresii. Príčiny sa odstraňujú terapiou.
Z iného pohľadu: ak mám problém (aj zdravotný), jeho riešenie sa nachádza na vyššej úrovni vedomia (uvedomenia), nie na rovnakej úrovni, na akej problém vznikol. Lieky a najmä antidepresíva majú tendenciu udržiavať moje vedomie na rovnakej úrovni. Vyššiu úroveň vedomia získam napríklad vďaka terapii, keď si úprimne a pravdivo uvedomím, čo daný problém pre mňa znamená.
Autor je terapeut Terapie Cesta.
