V ebooku Moja cesta z depresie, som sa zaoberal hlavne vnútornými hlbokými príčinami vyhorení, depresií. U mňa to bol hlavne pocit vnútornej neslobody, ktorý ma zadupával do zeme a nedovolil mi robiť kroky v živote.
Moje depresie ale začínali vždy vyhoreniami z práce. Keď som už moju vnútornú slobodu po 4 rokoch našiel a dostal sa aj z depresie druhej, posledné dni som sa zamýšľal, aké sú vonkajšie dôvody vyhorení. Čo potrebujem okolo seba, aby som bol šťastný a aby ma výkyvy stresu, ktoré sa v práci niekedy vyskytnú, nepoložili?
Inými slovami, aké sú piliere šťastného života? Český psychiater Max Kašparů má k tejto téme zaujímavé video, kde ich pomenúva. Odporúčam pozrieť tu.
Spomína 6 pilierov, šesťsten, ktorý vyhoreniu predchádza.
- Perspektíva – niečo predo mnou, na čo sa môžem tešiť
- Blízki ľudia, o ktorých sa môžem oprieť
- Priatelia – niekto, komu môžem povedať všetko
- Vzťahy v práci
- Pevné miesto v živote
- Duchovné hodnoty, viera, láska, nádej, kultúra, umenie – veci, ktoré nás presahujú
Teraz po 4 rokoch v druhej depresii, keď už viem viesť normálny každodenný život bez antidepresív, po zhliadnutí pilierov rozmýšľam: Čo mi v mojom prostredí chýbalo predtým, ako som vyhorel, aj keď som to možno nevnímal, že mi to chýba? Ktorý z pilierov?
Chýbalo mi toho veľmi veľa. Kvôli absencii vnútornej slobody, som bol len vykonávačom toho, čo mi do cesty hodilo prostredie. Moje vyhorenie sa začalo vtedy, ako som po vysokej škole začal pracovať v malej rodinnej firme. Zo 6 pilierov som mal možno neúplné 2, postupne dokonca 0, keď práca prebrala veľkú časť dňa.
Je to síce pekné si uvedomiť, ale po zažití si niekoľkých vyhorení skôr ma zaujíma nasledovné. Ktorý pilier z týchto 6 je kľúčový? Existuje taký alebo sú si všetky rovnocenné?
Uvedomujem si jedno a zažil som si to aj ja. Istú dobu sa dá žiť životom, ktorý je svojím spôsobom extrémny a chýbajú mu spomínané piliere. Už počas vysokej školy som tak žil, a postupne si zvykal na takýto život. Niekoľko rokov to bolo únosné. Neskôr sa to vyhrotilo do extrému a vyhorel som.
Najdôležitejšia otázka: Čo bol ale posledný klinec do rakvy, čo bola hlavná premenná, ktorá zapríčinila enormnú stratu energie a následné vyhorenie pri danom životnom štýle?
Urobil som si malý osobný prieskum. Pýtal som sa ďalších troch známych, ktorí sa tiež dostali do depresie alebo si prešli vyhorením, čo považujú za vonkajší dôvod číslo jedna ich vyhorenia, depresie. Všetci sú mi vekovo podobní, máme čerstvo po 30tke (vyhorenia sa diali o niečo skôr).
- Dvaja z nich spomenuli rozchod s priateľom, priateľkou po dlhšom vzťahu a zároveň veľké pracovné nasadenie.
- Jedna spomenula naopak enormné zaťaženie pri hľadaní práce v zahraničí.
- V mojom prípade to bol koniec športovania a chýbajúci pohyb popri enormnej práci.
Každého jedného z nás ešte sprevádzala jedna rovnaká vec – obrovská miera neistoty v našich životoch. Alebo ináč povedané, chýbalo nám veľa zo šiestich pilierov. Pri spätnom pohľade si teraz uvedomujem, že sme práve pracovali na ich zabezpečení – mieste v živote, priateľov, perspektívy, práci.
Niektorým z nás to vyšlo, svoj život si vedeli zariadiť a vyhorenie nebolo hlboké. Niektorí sme ale dopadli ťažšie a zatiaľ nám nebolo dopriate. Vyhorenie u nás prerástlo do hlbšieho stavu depresie.
Naše štyri príbehy ale majú ešte jeden spoločný menovateľ. Aký? Všetci sme sa pri snahe o zabezpečenie si (pilierov) života prestali na dlhšiu dobu venovať aktivitám (alebo sme stratili ich zdroj), ktoré nás dobíjajú, z ktorých získavame dobrý pocit. Toto je odpoveď na otázku, čo bol ten posledný klinec do rakvy.
Preto jedna z veľmi dôležitých otázok pre mňa pri zachovaní si spokojnosti v živote, alebo jej zdvihnutí, je otázka Z čoho získavam energiu? Čo úplne najviac milujem robiť? V akej činnosti sa viem “stratiť v prítomnosti” a cítim sa po nej super? Pre mňa to je jednoznačne šport, najlepšie hranie hokeja, prípadne tenisu.
A ďalej vyvstáva otázka, mám na danú aktivitu čas? Doprajem si ju počas týždňa? Alebo fungujem dlhodobo “na dlh”? Ak si to nevšimnem a ak nemám vybudované ostatné piliere šťastného života, riziko vyhorenia sa závratne zvyšuje.
(Mám namysli takú aktivitu, ktorá pri najmenšej investovanej energií dokáže priniesť najviac radosti čo najrýchlejšie. Teda aktivitu, ktorá sa dá vykonávať aj hneď a netreba na nej dlhodobo „pracovať“, kým sa k nej dostanem.)
Aktivitu, z ktorej získavam energiu, a čas, kedy sa jej venujem, považujem za eso alebo za akúsi špeciálnu premennú, ktorá nespadá pod piliere šťastného života, ale dokáže ich ovplyvniť. Ešte dôležitejšie je, že dokáže výrazne pozitívne ovplyvniť samotný život pri ich absencii. A to až do takej miery, že môže predchádzať vyhoreniu.
Preto sa vás pýtam, z čoho získavate energiu? Doprajete si to dostatočne?
(Samozrejme si uvedomujem, že vo vyhorení alebo depresií môžu byť tieto aktivity negatívne ovplyvnené a človek ich nemusí byť schopný vykonávať. Vtedy ich treba nahradiť jednoduchšími variantami, ktoré napríklad spomínam v tomto materiáli – 16 Tipov na rýchlejšie zotavenie sa z depresie.)
